Daniel Lipšic, alebo prečo nemôžete byť generálny, keď nie ste prokurátor

Autor: Ľubomír Višňovec | 5.5.2020 o 12:15 | (upravené 5.5.2020 o 13:25) Karma článku: 5,08 | Prečítané:  1192x

Daniel Lipšic by bol zaiste lepším generálnym prokurátorom ako Čižnár či Trnka, spájanie jeho mena s touto funkciou má však jednu zásadnú chybičku krásy. Daniel Lipšic nie je prokurátor.

V ktorejkoľvek poučke o právnom štáte sa dočítame, že medzi jeho základné znaky patrí deľba moci. Myslí sa väčšinou rozdelenie na moc zákonodarnú, (to sú tí, ktorí príjmajú zákony), teda parlament, výkonnú, (to sú tí, ktorí vládnu), teda vláda a prezident/ka, a súdnu, to sú, ako už názov napovedá, tí, ktorí súdia. Tieto tri moci majú na seba navzájom dávať pozor vo dne v noci, a má medzi nimi fungovať systém bŕzd a protiváh, aby sa ani jedna z nich „neodtrhla z reťaze“. Pri našej politickej realite, kedy je vznik vlády závislý od vyslovenia dôvery parlamentom, a väčšina zákonov prijímaných v parlamente sú vládne návrhy, sa o nezávislosti exekutívy a legislatívy úplne hovoriť nedá, pozornosť sa teda presúva k moci súdnej, na ktorej nezávislosť sa kladie najväčší dôraz, a je to tak správne. To, či nie sú plány vládnej koalície na očistu súdnictva príliš veľkým zásahom do tejto nezávislosti by bolo na samostatný článok, my sa však poďme pozrieť na ich štvrtého, zatiaľ nespomenutého súrodenca.

Prokuratúra sa do notoricky známeho delenia moci z úvodu nevošla, to však neznamená, že je menej dôležitá. O tom, že by mala byť prinajmenšom rovnako nezávislou ako súdnictvo, snáď nepochybuje nikto, a táto nezávislosť je vyjadrená aj tým, že prokuratúra si zaslúžila vlastnú hlavu v Ústave Slovenskej republiky, mimo moci zákonodarnej, výkonnej a súdnej. (Delí sa o ňu síce s verejným ochrancom práv, to jej však na dôležitosti neuberá.)

V tejto hlave sa síce prokuratúre venujú len tri krátke články, ten posledný nám však umnou formulkou „podrobnosti ustanoví zákon“ dáva akýsi právnický cliffhanger a núti nás ďalej hľadať v legislatíve. Pretože aj keď sa to podľa správania našich zákonodarcov niekedy nezdá, do Ústavy sa naozaj nezmestí všetko.

Tým zákonom, ktorý má ustanoviť podrobnosti, je zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre, a v ňom sa toho dozvieme ďaleko viac, napríklad aj to, že:

„Za generálneho prokurátora môže byť vymenovaný len prokurátor, ktorý dosiahol vek najmenej 40 rokov, ak s vymenovaním súhlasí a ak aspoň desať rokov vykonával funkciu prokurátora, sudcu alebo advokáta, z toho najmenej päť rokov funkciu prokurátora alebo sudcu. Splnenie týchto podmienok overuje národná rada pred hlasovaním o návrhu na vymenovanie.“ (§ 7 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre).

Daniel Lipšic 40 rokov už mal, predpokladajme že s vymenovaním do funkcie generálneho prokurátora by súhlasil, avšak v ďalšom riadku sa dostávame k jadru problému, ktorý som načrtol už v nadpise. Nie je prokurátor.

Čo s takým problémom robiť? Niektorí členovia vládnej koalície sa vyjadrili, že sú ochotní zmeniť zákon a umožniť tak, aby sa generálnym prokurátorom mohol stať aj človek, ktorý vykonáva iné právnické povolanie. Prirovnávajú to so situáciou v Súdnej rade SR, najvyššom správnom orgáne súdnictva, kde môžu byť okrem sudcov aj advokáti, prokurátori, notári, atď. Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková by dokonca preferovala, aby nominantami parlamentu, vlády a prezidentky do súdnej rady boli práve nesudcovia, čo jej však už stihol pokaziť Boris Kollár a zdá sa, že ďalší ho budú nasledovať.

Avšak tak, ako nie je menovanie generálneho prokurátora to isté ako menovanie ústavných sudcov (viď. rozhodnutie ústavného súdu I. ÚS 575/2016), tak nie je voľba generálneho prokurátora voľbou členov súdnej rady. Naozaj platí, že keď v tomto prípade nejde Mohamed k hore, musí ísť hora k Mohamedovi? Respektíve, keď niekto nespĺňa podmienky na to, aby sa mohol stať generálnym prokurátorom, je jediným riešením tieto podmienky zmeniť?

Sú chvíle, kedy je azda užitočné použiť „test Ficom“, a teda predstaviť si, že by sa o to, o čo sa pokúša terajšia vládna koalícia, pokúsil Robert Fico. Prišla by nám zmena zákona ako dobrý nápad, keby ňou Fico chcel spraviť generálneho prokurátora napríklad z Roberta Kaliňáka?

Daniel Lipšic by bol zaiste lepším generálnym prokurátorom ako Čižnár či Trnka (o Kaliňákovi nehovoriac), a spĺňa spoločenskú objednávku, aby sa do tejto funkcie dostal odborník na trestné právo, ktorý ide už roky „po krku“ tým, čo porušujú zákon. Úprava zákona by sa však dala pochopiť skôr v situácii, kedy by sme na funkciu generálneho prokurátora nemali kandidátov, ktorí do tohto profilu pasujú, no zároveň aj spĺňajú zákonom stanovené podmienky.

Spoločnosť si pýta ozdravenie justície a prokuratúry, čo v istom zmysle dáva vláde silnejší mandát na kroky, ktoré by sme za iných čias možno vnímali ako príliš invazívny zásah do ich nezávislosti. Niekedy si však treba dávať pozor, aby sme s vodou z vaničky nevyliali aj dieťa. Toto totiž nebude posledná voľba generálneho prokurátora a ani táto vláda tu nebude večne. Zmena pravidiel sa nám môže v budúcnosti vypomstiť, hlavne keď nie je taká potrebná ako by sa mohlo na prvý pohľad zdať. V radách prokurátorov je totiž na post toho najdôležitejšieho z nich vhodných kandidátov dosť.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Pellegrini sa postavil Ficovi, vyzval ho na odchod z vedenia Smeru

Fico predtým avizoval, že sa zo Smeru odísť nechystá.

Fico sa nechystá zo Smeru odísť, je však pripravený zmeniť správanie

Pellegrini a Raši by mali po závratnej kariére robiť pre Smer, tvrdí Fico.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Fico sa od medveďov vrátil nejaký krotký

Vyzeralo to takmer akoby sa chcel zmieriť s rebelantmi.


Už ste čítali?