reklama

12 statočných proti konzervatívnemu extrému

Pri pohľade na vyjadrenia niektorých poslancov Národnej rady sa zdá, že ústavný súd čakajú krušné 4 roky.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)

Nikoho, kto si pred voľbami aspoň trochu pozrel zloženie kandidátok jednotlivých politických strán, hnutí, či koalícii priznaných aj nepriznaných, nemôže pri pohľade na rozloženie síl v parlamente prekvapiť, že sa postupne začínajú z radov poslancov (ale aj predstaviteľov vlády) ozývať názory, ktoré by sme veľmi konzervatívne mohli označiť za, nuž, konzervatívne. 

Začalo to vyjadrením ministra zdravotníctva, ktorý považuje umelé prerušenie tehotenstva za zákrok, ktorý nie je nevyhnutný a treba s ním počkať, až kým neskončí pandémia, (čo na tom, že sa dá vykonať len do 12. týždňa tehotenstva), pokračovalo to kritikou na adresu ombudsmanky a nevzatím na vedomie správy o činnosti verejného ochrancu práv. Nasledovať bude návrh zákona o zákaze interrupcii a nedeľného predaja, a internety vylovili aj starší návod poslanca Vašečku, ako a kde správne ejakulovať. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

S akoukoľvek dávkou optimizmu sa nedá predpokladať, že by napríklad spomínaný zákon o zákaze alebo aspoň čiastočnom obmedzení interrupcii v parlamente neprešiel. Premiér sa alibisticky tvári, že pri týchto témach majú jeho poslanci voľnú ruku, a poslanci hnutia Sme rodina ani v minulom volebnom období s podobným návrhom problém nemali. 

Čo sa týka fašistov, obmedzovanie základných ľudských práv je v podstate ich jediným identifikovateľným programom, no a Smer s radosťou zahlasuje za všetko, čo môže spôsobiť rozkol v koalícii. Keď aj náhodou nie celý jeho klub, pár poslancov sa nájde, (viď. Podmanický a Kéry), čo na nadpolovičnú väčšinu stačiť bude, aj po vrátení zákona prezidentkou. (V takom prípade nestačí väčšina prítomných poslancov, minimálne teda 39, ale väčšina všetkých poslancov, teda aspoň 76.) 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo teda zabráni poslancom a poslankyniam, aby zo Slovenska za 4 roky spravili farskú republiku? 

Na liberálnej demokracii (ktorou Slovenská republika je, či sa to Mgr. Dankovi a iným páči, či nie) je super, že síce vládne väčšina, nemôže tak však robiť na úkor práv a slobôd menšiny. V skratke, neplatí “vyhraj voľby a môžeš všetko”, ale skôr “vyhraj voľby a môžeš všetko, čím neohrozíš práva tých, ktorí voľby nevyhrali, a zároveň neporušíš ústavu”. 

Práve Ústava SR je totiž jediné “písmo sväté”, ktorým by sa mal zákonodarca riadiť, keďže hneď v jej prvom článku sa píše, že Slovenská republika sa neviaže na žiadnu ideológiu ani náboženstvo. Ústavu má zákonodarca častokrát v zuboch, a aj keď sa ju snaží aspoň naoko rešpektovať, občas to predsa len nevydrží, postaví si hlavu, rozhodne sa ústavu ignorovať a prijme zákon, ktorý je s ňou v rozpore. Ústava má v takej situácii naštastie ešte jedno eso v rukáve. (Dvanásť statočných, prosím, na scénu.) 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Áno, v ideálnom svete by najvyšší zákon republiky rešpektovali všetci, zákonodarcom počnúc. Avšak, keďže v ideálnom svete nežijeme, existuje orgán, ktorého hlavnou náplňou práce je ústavu chrániť, respektíve, povedané trochu pateticky, chrániť nás pred nami samými. (Zabudnime na chvíľu na množstvo rozpačitých rozhodnutí, ktoré z Košíc počas existencie Slovenska prišli, topiaci liberál sa aj ústavného súdu chytá.)

Pri momentálnom rozložení politických síl je funkčný ústavný súd, ktorý si dobre robí svoju robotu, azda jedinou brzdou pred “poľským scenárom” obmedzenia práv žien, menšín, skrátka pred tým, aby sa zo Slovenskej republiky za štyri roky stala Slovenská katolícka republika. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Za niečím, čo rozfúka pahrebu nádeje, že ešte nie je všetko stratené, nemusíme ísť až tak ďaleko do histórie, napríklad o v úvode spomínaných interrupciách už ústavný súd raz rozhodoval (PL. ÚS 12/01). V roku 2001 skupina 31 poslancov NR SR, zastupovaná kým iným, než vtedajším poslancom za KDH a (zdá sa) budúcim generálnym prokurátorom, JUDr. Danielom Lipšicom, napadla zákon Slovenskej národnej rady č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva. Poslancom sa nepáčilo, že zákon umožňuje interrupciu do 12. týždňa tehotenstva aj bez udania dôvodu. 

Ústavnému súdu vtedy síce trvalo neuveriteľných 6 rokov (!), kým rozhodol, v roku 2007 však nakoniec v pomere 7 hlasov k 5 (áno, správne počítate, aj vtedy bolo statočných len 12, nie však kvôli chýbajúcemu Kočnerovmu kamarátovi Mamojkovi, ako je tomu teraz, ale kvôli námietke zaujatosti voči sudcovi Jurajovi Horváthovi, ktorý napokon nehlasoval) dospel k záveru, že umelé prerušenie tehotenstva do 12. týždňa jeho trvania nie je v rozpore s ústavou. Viacerí ústavní sudcovia vtedy konštatovali, že išlo o najvýznamnejšie a najemotívnejšie rozhodnutie, ktoré museli počas svojho pobytu v Košiciach urobiť. 

Pri pohľade na obsadenie poslaneckých lavíc to vyzerá, že ústavný súd sa musí pripraviť na krušné časy a ústavní sudcovia na viaceré nepríjemné a emotívne rozhodnutia. K dvanástim statočným sa snáď v čo najkratšom čase (najskôr však na jeseň) pridá aj trinásty sudca či sudkyňa, a zostáva nám len dúfať, že im rozhodovanie o dôležitých kultúrnych otázkach tentokrát bude trvať kratšie, ako 6 rokov. Bojím sa, že toľko času totiž tentokrát nemáme. 

 

Ľubomír Višňovec

Ľubomír Višňovec

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som študent prvého ročníka právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave, ktorý sa zaujíma o svet okolo seba a občas o ňom rád niečo napíše. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

19 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu